„Existujú traumatizovaní ľudia, ktorí si to neuvedomujú“

Sílvia Díez

Prežitie traumy chronickým spôsobom ovplyvňuje fyziológiu, ako aj videnie sveta tých, ktorí ňou trpia, ich reakcie a tiež spôsob vzťahu. Čo robiť na prekonanie týchto podmienok? Hovorí nám o nich Bessel Van Der Kolk.

Bessel van der Kolk je zakladateľkou Trauma Center v Brookline (Massachusetts). Veľkú časť svojej kariéry venoval skúmaniu toho, ako sa deti a dospelí adaptujú na traumatické situácie, a hodnoteniu toho, ktoré spôsoby liečby a techniky môžu byť najúčinnejšie pri zvrátení účinkov posttraumatického stresu.

A je to tak, že trauma, okrem samotnej udalosti, zanechá stopu, ktorá podmieňuje život človeka. Ako obranný mechanizmus sa ľudia, ktorí zažili traumu, dištancujú od tela a jeho vnemov. A ak sa následky tejto traumy nehoja, nemôžu dôverovať životu ani iným. Toto dokázal overiť van Der Kolk, ktorý bol tiež profesorom psychiatrie na Harvardovej univerzite a profesorom psychiatrie na lekárskej fakulte Bostonskej univerzity.

-Prečo ste sa začali zaujímať a vyšetrovať traumu a jej účinky?
-Dlho ma fascinovalo, ako ľudia, ktorí zažili traumu, majú tendenciu byť uväznení vo svojich reakčných schémach, a to je také dramatické, že ma to viedlo k tomu, že som sa začal zaujímať o vplyv, aký majú sociálne problémy ako týranie a zlé zaobchádzanie na mozog. Od začiatku som jasne videl, že trauma nejakým spôsobom formuje mozog, a následne som sa venoval skúmaniu tohto vzťahu.

-Aká je vaša definícia traumy?
-Trauma je skúsenosť, ktorá presahuje mechanizmy prežitia človeka i jeho schopnosti reagovať na to, čo sa s ním stane. Po tejto skúsenosti už pre túto osobu nebude život rovnaký. A zoči-voči traume sa mozog mení na rôznych úrovniach, aby sa prispôsobil tak, aby bol nervový systém upozornený, aby čelil nebezpečenstvu, a prispôsobuje sa nepredvídateľnosti časti života. Je to zložitý proces, v ktorom si mozog uvedomuje, že svet, ktorý poznal, sa zmenil.

„Tvárou v tvár úrazu sa mozog mení na rôznych úrovniach, aby sa prispôsobil.“

-Je to tak, čo sa stane s osobou, ktorá bola týraná?
-Áno. Ale keď ľudia, ktorí vám ublížia, sú ľudia, s ktorými máte väzby, na ktorých závisí vaša bezpečnosť a stabilita, potom má trauma a jej vplyv výrazný vplyv na viacerých úrovniach, a to spôsobom, ktorý môžu predpokladať. intimitu a vzťah, ktorý nakoniec rozvíjajú s ľuďmi, ktorí majú moc a so svojím spôsobom predpokladania života. Aj keď každý môže mať odpoveď, vo všetkých z nich si týranie vyberá daň a má zásadný vplyv na jeho stabilitu a spôsob, akým čelí nebezpečným situáciám.

-Ako ovplyvňuje trauma každodenný život?
- Osoba s traumou vidí, že je ovplyvnený jeho každodenný život v zmysle toho, ako sa cíti. Môžete sa cítiť vystrašení alebo cítiť potrebu dominovať ľuďom okolo vás. Musíte sa cítiť pod kontrolou, pretože nezvládate pocit bezmocnosti tvárou v tvár ostatným. A to ovplyvňuje a určuje ich vzťahy.

„Týranie v detstve môže mať vplyv na vzťahy počas celého života.“

-Ako to ovplyvňuje vzťahy?
-Jedná sa o veľmi úzkostných ľudí, ktorí majú tendenciu ľahko sa hnevať a vystrašiť, pretože trauma im dáva pocit, že sú často zranení alebo poškodení okolitým prostredím a tým, čo sa stane. Žijú v stave hypervigilancie a tento neustály stav pohotovosti ich obmedzuje na stav izolácie.

-Prečo sa tento efekt vyskytuje?
-Je to ich obranný mechanizmus na odvrátenie pocitov hrôzy, ale tým, že sa nespájajú so svojimi telesnými pocitmi, cítia sa vnútri mŕtvi. Je to spôsob, akým zistili, že udržiavajú svoje emócie na uzde a cítia sa bezpečne pred svetom, ktorý ich desí. Všetci sme sa spájali s ľuďmi, ktorí sú pod traumou alebo utrpeli traumu.

-Môžem mať traumu bez toho, aby som o tom vedel?
-Mnohí traumatizovaní ľudia o tom nevedia. Časť z nich blokuje pôvodná trauma. Preto mnoho traumatizovaných ľudí hovorí: „Nezáležalo na tom, nemalo to na mňa žiadny vplyv …“ Snažia sa poprieť, ako to na nich zapôsobilo, ale tieto účinky sa objavujú vo vzťahoch a v spôsobe, akým súvisia s ostatnými. .

„Mnoho traumatizovaných ľudí o tom nevie.“

-Ako môžeme tušiť, že sme traumatizovaní bez toho, aby sme o tom vedeli?
- Sú to ľudia, ktorí majú tendenciu ľahko explodovať, pretože je v nich cítiť veľa strachu a hnevu, emócie, ktoré vyjadrujú svojimi prehnanými reakciami a vytvárajú vzťahové konflikty. Problémy, ktoré pre ostatných nie sú dôležité, sú prekonané. Preto je na traume najproblematickejšie jej dlhodobé pôsobenie a to, ako priamo súvisí s depresívnymi stavmi.

-Hráva telo pri úraze zásadnú úlohu?
-Jsme naše telo a naše telo je to, čím sme. Naše telo nám hovorí, čo je bezpečné a čo nebezpečné, čo je dobré a čo pre nás zlé, čo spôsobuje bolesť a čo je zdrojom potešenia. Trauma sa prežíva prostredníctvom fyzických vnemov.

-Ako nám hovoríš, že sme poznačení traumou?
-Keď ste utrpeli traumu, vaše telo má pocity hrôzy, prekypujúcej úzkosti … Toto všetko žijete vo svojom tele a aby sa s týmito vnemami vyrovnali, ľudia s traumou sa od neho odpoja, aby sa pokúsili na fyzickej úrovni nič necítiť. Ale keď to urobíte, zablokujete aj akýkoľvek pocit potešenia. Preto máte tendenciu cítiť sa depresívne, pretože ste sa naučili potlačovať akýkoľvek pocit, ktorý vychádza z vášho tela, je bolestivý alebo príjemný.

„Keď si utrpel traumu, blokuješ pocity a nedokážeš cítiť rozkoš.“

-Ako sa dá táto situácia zvrátiť?
-Ľudia s traumou majú mŕtve zmysly, a preto už nie sú úplne nažive. Keď sú naše zmysly mŕtve, prestaneme sa cítiť úplne živí. Obete traumy sa nemôžu zotaviť, kým sa neoboznámia a neprijmú vnemy svojho tela.

-A jóga môže byť spôsobom, ako sa vysporiadať s traumou a odblokovať tento obranný mechanizmus?
-Áno. Jóga je technika, ktorá pomáha liečiť traumu. Naša západná kultúra veľmi nepomáha pri liečbe traumy, ale Čína vyvinula Chi Kung a Tai Chi, ktoré sú tiež dobrým spôsobom liečenia traumy, zatiaľ čo v Indii je joga a v Afrike bubny.

-Aké ďalšie techniky pomáhajú ľuďom s posttraumatickým stresom?
-Kultúry vyvinuli rôzne techniky. Napríklad spev v skupine - ako v zbore - je tiež veľmi liečivý. Ale v Európe aj v Spojených štátoch sa viac orientujeme na pitie. Sme alkoholická kultúra. Ak sa cítite zle, dáte si pivo. A je to dosť nebezpečné, pretože medzi traumou a nadmernou konzumáciou alkoholu a drog existuje veľká korelácia, ktorá blokuje pocity, ktoré z traumy vychádzajú.

„Existuje vysoká korelácia medzi traumou a nadmerným užívaním alkoholu a drog.“

-Môže meditácia pomôcť vyliečiť traumu?
-Áno. Meditácia je veľmi užitočná, ale jej cvičenie môže byť pre traumatizovanú osobu veľmi turbulentné, pretože pocity strachu sú v nej prítomné neustále a snažia sa urobiť všetko pre to, aby sa dostali preč od nich a svojich pocitov. Požiadanie traumatizovanej osoby o ticho a stále žiada niečo veľmi ťažké. Meditácia však aktivuje niektoré mozgové okruhy, ktoré sú nakoniec veľmi potrebné na obnovenie kontroly nad vami samým.

„Meditácia aktivuje mozgové okruhy, ktoré pomáhajú znovu získať kontrolu.“

-Prečo hovoríš o opätovnom získaní kontroly?
-Traumatická reakcia je vždy nedobrovoľnou reakciou. Sú to odpovede, ktoré vás môžu viesť k tomu, že sa za seba budete hanbiť, a preto traumatizovaní ľudia často pociťujú nenávisť voči sebe samému a nemôžu obstáť, pretože nedokážu predpovedať, ako budú reagovať. Pri liečbe traumy je preto potrebné zamerať prácu tak, aby ľudia mali pocit, že znovu získavajú kontrolu nad svojím telom a jeho reakciami. V bezpečnom prostredí musí vaše telo zažiť nové vnemy a skúsenosti, ktoré hlboko a inštinktívne odporujú bezmocnosti, hnevu alebo kolapsu, ktoré sú výsledkom traumy.

- Povedali by ste, že súčasná psychiatria robí dobré prístupy, pokiaľ ide o liečbu traumy?
-Myslím si, že súčasná psychiatria stratila cestu. Prestalo to byť prostriedkom na pomoc ľuďom, ktorí utrpeli traumu, aby sa uzdravili od chvíle, keď sa rozhodli uchýliť sa k tabletke, aby to zmizlo. Ako psychofarmakológ som uskutočnil veľa štúdií o účinku liekov na traumu a zistil som, že potláčajú príznaky, ktoré trauma vyvoláva, aby do istej miery mohli pomôcť, ale traumu nevyriešia.

„Tento liek nie je schopný vyriešiť traumu.“

-Existujú psychológovia, ktorí tomu nerozumejú …
-Lebo sú v súčasnosti vyškolení v tom, čomu hovorím postalkoholická správa: „Nemusíš pre seba nič robiť.“ Najhoršie z môjho pohľadu je, že väčšina psychológov a psychiatrov ani nevie, čo ľuďom skutočne pomáha. V Spojených štátoch sa na výskum vynakladá veľa peňazí, ale ak ste pracovali so všetkým, čo už existuje a vieme, svet by mohol byť lepším miestom.

-Aký výskum momentálne robíte?
- Teraz sa môj výskum zameriava na to, ako neurofeedback, techniky psychodrámy alebo používanie psychedelík (okrem iného aj extáza a psilocybín) môžu ľuďom pomôcť pri budovaní nových mentálnych štruktúr.

Bessel van der Kolk je autorkou knihy „Body Body Score“ (Editorial Eleftheria). Zhromažďuje revolučný výskum toho, ako trauma produkuje sériu modifikácií v nervovom systéme a v mozgu, ktoré môžu sprevádzať ľudí po celý život, aj bez toho, aby o tom vedeli.

KÚPIŤ