Chvíľa nehy

Roy Galán

Každému z nás sa niečo stane.

A zomiera.

Možno na to nechcete myslieť.

A preto vás môže zaskočiť.

Nevieme, kto bude vládnuť tejto krajine.

Nevieme, kedy nabudúce budeme zívať.

Možno teraz preto, lebo ste si to prečítali.

Nevieme, či sa Khaleesi konečne postaví na trón.

Výhernú kombináciu nepoznáme.

Nevieme, s akou piesňou sa Radiohead otvorí v Primavere.

Meno takmer nikoho nepoznáme.

Ale vieme, že ideme.

Jeden za druhým.

Práve teraz alebo o tridsaťosem rokov.

V tejto istote je niečo násilné a krásne.

V pominuteľnom.

Ale zabudli sme.

A žijeme takto navždy.

Akoby vždy nasledoval koniec.

Ale nemusí byť.

Rovnako ako existujú hrozné spôsoby smrti, existujú aj hrozné chvíle smrti.

Zrazu.

Predstavte si, že zomriete pri sledovaní poslednej hodiny spojenia vášho bývalého.

Alebo čistenie na čistom.

Odmietam.

Preto nejdem robiť nič z kompromisu.

Predstavte si, že tam zomriem.

Na svadbe bratranca sotva viem.

Pri detskom stole.

Nie.

Prepáč.

Nechcem ísť, pretože ak zomriem, radšej zomriem niekde inde.

Jednoduché a čestné.

Tiež odmietam zomrieť na iné veci ako na smrť.

Odmietam zomrieť z lásky.

Odmietam od strachu zomrieť.

Pretože to by bolo urážkou samotnej smrti a všetkého, čo to znamená.

Koniec možnosti byť lepším.

Ak ste však nezomreli, nie je to koniec.

A môžeme to robiť lepšie.

Dnes sa začína marec.

A hovoríte, že chvalabohu, že február uplynul.

Nebuď v bezvedomí.

Vďakabohu, že ste to stihli do februára.

Žite ako zomierajúci.

To je to, čo by sme mali robiť.

A aké je záhadou vziať si z tohto života pár sekúnd.

Nemôžem si vybrať.

Ale keby som si mohol zvoliť chvíľu na smrť.

V okamihu by to bolo naplnené nehou.

Poďakovanie s rukou na hrudi.

Alebo v bozku uprostred pláže plnej stôp.

Preto neprestanem ďakovať alebo bozkávať.

Pre prípad, že zomriem.

To, keď na mňa myslia.

Nasleduje senzácia.

Dostávať objatie.