„Je vhodný čas premýšľať o tom, čo robiť s tým, čo máme“

Sira Robles

Spisovateľ Roy Galán napísal „Fuerte“, ktorý nám hovorí o tom, ako sa mužnosť môže stať väzením pre mnohých mužov (a pre mnoho žien). Je to kniha, ktorá nám hovorí o sile tých, ktorí sa vnucujú tomuto modelu mužskosti, ale aj o ich zraniteľnosti.

Spisovateľ Roy Galán sa vo svojej knihe Fuerte (Blackbirds, 2022-2023) zamýšľa nad tým, ako spoločensky bol vnucovaný konkrétny spôsob bytia človeka a ako ho táto realita ovplyvnila.

Tomu, kto musel žiť, pretože ho spoločníci málo poukazovali na to, že je „fagan“. Pre neho, že sa snažili požadovať, aby boli konkrétnou formou človeka, akou nikdy nechcel byť. „Túto knihu nepíšem z nevôle, ale z niečoho tak prevratného, ​​ako je nádej,“ hovorí.
„A aká je nádej, Roy?“
-Dúfame, že muži pochopia, že v tomto „stávaní sa“ mužmi ničíme veľa vecí, že sa naučíme uvedomovať si všetko, čo sme sa naučili brániť tú silu, ktorú sme nazvali „človek“, čo samozrejme dokážeme iným a lepším spôsobom, aby toto všetko, čo je machizmus a štrukturálna nerovnosť, bolo niečím minulým.
-Podarilo sa vám byť napriek všetkému mužom, akým ste chceli byť?
-Aspoň si myslím, že sa mi podarilo nebyť mužom, akým odo mňa ostatní chceli. A už je to veľa.

-Čo je to mužnosť?
- Mužnosť je väzenie, je to niečo, čomu sa muži učia brániť, pretože medzi mužmi existuje akýsi stály mandát, neustále pozorovanie.

Musíte neustále ukazovať, aká ste mužná (a teda ako „malá“ žena), a to okrem vyčerpania a kastrácie okolo vás vyvoláva veľa násilia. Pretože tiež sa stáva jedna z premís demonštrácie mužskosti, pretože ste verejne schopní demonštrovať, čo môžete urobiť a čo im nedovolíte.
-Prečo si myslíte, že bol zavedený tento model mužskosti? Myslíte si, že táto myšlienka macho muža je stále platná?
- Neviem, prečo to bolo uložené, ale je zrejmé, že to je to, čo sme uložili a ukladáme aj naďalej. Táto myšlienka sa samozrejme dedí z generácie na generáciu. Prečo sa inak ešte stále používa ako urážka „teplom“, keď sa majú nazývať tí muži, ktorí nedodržiavajú hegemonickú predstavu mužnosti? Prečo sa volajú nenazas?

Ženská je stále absolútne nadávaná a rovnocenná s krehkosťou. Je dôležité, aby sa hľadali nové spôsoby, ako byť mužom, nové odkazy na mužnosť a aby sme sa neučili, že niečo nie je v poriadku s prejavom našej krehkosti.

-Miguel Bosé hovorieval: „Chlapci neplačú, musia bojovať.“ Mnoho mužov sa zranilo a predovšetkým vám nedovolili prejaviť svoje city … Potrebovali ste tú bolesť vyplakať?
-Všetci muži musia plakať, pretože muži sú ľudia a ľudia musia byť schopní vyjadriť, čo cítia. Mužov učili, že ak ukážeme, ako sa cítime, že ak opustíme svoje emócie a pocity v očiach všetkých ľudí, spôsobí to, že budeme „zmätení“ so ženami, pretože to sú „ženské veci“.

Muži nechcú byť zamieňaní so ženami. Muži chcú byť veľmi mužní.

Všetko to „nevyjadrené“, všetko, čo z nás mužov robí priemerné emočné vzdelanie, a že v mnohých prípadoch ani nevieme, čo cítime, pretože sme túto časť nikdy neprestali počúvať. A potom samozrejme prichádzajú existenčné krízy. V mojom prípade som dostal toto vzdelanie a vždy mi bolo umožnené skúmať svoju citlivosť bez akýchkoľvek obmedzení. Plakala som, plačem a dúfam, že budem veľa plakať so všetkým, čo ma pohne. Emócii sa nehanbím.
-Je tá rana stále otvorená?
-Všetci ľudia majú otvorené rany, pretože samotný život je najväčšou otvorenou ranou, ktorá existuje. Popierať to je ako chcieť poprieť svet. K tým ľuďom, ktorí sa ma pokúsili obhájiť, sa k nim nejako necítim.

Bol by som rád, keby viac čítali, viac cestovali, boli empatickejší a videli ma a nie to, čo musia zbúrať, aby ukázali svoju silu, ale chápem, že konali tak, ako boli vychovaní. Preto je dôležité bojovať za iný typ vzdelávania, za feministické.

-Vaša kniha je tiež prosbou v prospech feminizmu. Hovoríte, že vás feminizmus nejako zachránil. Prečo?
- Prinútil som ma uvedomiť si, že životné skúsenosti neboli jedinečné a izolované, ale že došlo k štrukturálnemu problému.

-Pravda je taká, že veľa žien tvrdí, že sa stotožňujú s vaším pohľadom, keď píšete o tom, čo cítia. Vo svojej knihe hovoríte, že sa im (nám) vždy vysmievali muži. To je to, kvôli čomu sa s nimi spájaš?
-Verím, že medzi homosexuálnou komunitou a ženami vždy existovalo úžasné spojenectvo. Bezpečné miesto, v ktorom môžete byť vy, v ktorom môžete prejaviť svoje želanie bez toho, aby ste sa súdili a bez toho, aby ste sa súdili, miesto základnej slobody pre mnohých homosexuálnych chlapcov, ktorí vo svojich rodinách mnohokrát nenašli podporu.

Takže ženy boli pri mnohých príležitostiach rodinou homosexuálov.

Dlhujeme im toľko. A myslím si, že okrem útlaku patriarchátu sa k nám pridala aj radosť a potešenie. To je najsilnejšia vec, ktorá existuje.
- Ženy sú také slabé, že v prostredí, ako je ten, ktorý žijeme v ústraní, je jedným z veľkých sociálnych problémov nárast prípadov sexistického násilia. Sú slabí vždy predurčení na to, aby platili za rozbité pokrmy spoločnosti?
- Sexistické násilie je štrukturálne násilie páchané na ženách, pretože sú ženami, z dôvodu ohľaduplnosti k nim, z dôvodu konkrétneho miesta, kam ich spoločnosť umiestňuje a snaží sa ich udržiavať.

Existuje veľa ľudí, ktorí stále nechápu, čo je to machizmus, ako funguje a aké sú jeho hrozné následky. Problém, ktorý súvisí s úvahou, že ženy sú veci a že patria nám, a že aby sme ich dokázali, že sú naše, sme schopní ich zlomiť. Desivé je, že nás učia, že aj tanier má väčšiu hodnotu ako telo, celistvosť alebo nepoškodená žena.
-Akým spôsobom musíme ísť spoločensky, aby sme toho dominantného muža nechali raz a navždy za sebou?
-Myslím si, že my muži sme v správnom čase, aby sme mysleli na seba, videli, čo chceme robiť s tým, čo máme, hľadali priestory, kde môžeme hovoriť o sebe, a to nielen na verejných miestach, nie z teórie alebo kníh, ale z našej najhlbšej intimity. To by bol prvý krok, ktorý by sa mal podniknúť: pochopiť, že nie sme nesmrteľní ani všemohúci.

-Konečne, cítiš sa práve teraz silný?
-Nie. Cítim sa úplne zraniteľný. Realita toho, čo prežívame, stavia pred nás všetku túto zraniteľnosť, potvrdenie, že ľudia potrebujú druhých, starostlivosť a že si musíme navzájom pomáhať.

Táto vzájomná závislosť je sama o sebe jedinou vecou, ​​ktorá nás môže posilniť tvárou v tvár systému, ktorý odmeňuje individualitu a konkurencieschopnosť. Keď niekto hovorí, že je zraniteľný, hovorí tým, že mu môže ublížiť, ale že môže byť aj milovaný.

Ak chcete vedieť viac …

Ak si chcete prečítať knihu Fuerte (Blackbirds, 2022-2023) od Roya Galána, môžete si ju kúpiť tu:

KÚPIŤ