Hovorte o smrti s deťmi

Teraz, keď je Halloween definitívne nainštalovaný v našom sviatočnom kalendári, by bolo dobré využiť tento dátum a porozprávať sa s deťmi o smrti.

V tejto spoločnosti zameranej na dospelých je príliš bežné vylúčiť najmenších zo všetkého, čo obklopuje smrť. Závažnosť chorôb starších je pre nich zvyčajne skrytá, sú ponechané v starostlivosti iných ľudí, keď musia ísť do pohrebného ústavu, na pohreb alebo na pohreb, alebo sa na ne odpovedá neurčitosť a eufemizmus, napríklad „Strýko Paco šiel do nebo "…

Stručne povedané, nie sú pripravení o vedomosti o tej každodennej realite, ktorou je smrť, a tiež o bohatstvo, ktoré im umožňuje rozlúčiť sa s milovaným, kým je nažive, alebo o rast, ktorý prechádza smútkom.

To všetko pripravuje cestu tak, že keď ich smrť milovaného človeka prvýkrát v dospelosti zasiahne, mnohí sa cítia hlboko ohromení, bezmocní alebo zmätení, pretože im chýbalo postupné poznávanie, že smrť je súčasťou života.

Avšak, vyrastala s vedomím a prijímať smrť je prirodzené, ak sa to robí od raného detstva . Znamená to pozorovať cykly prírody, vidieť, ako padajú listy stromov, experimentovať, keď vidíme, ako sa transformuje mŕtvola hmyzu alebo myši alebo ropuchy, vidieť koniec úrody v teréne a ako po studenej zime listy semien začnú znova pučať …

V prírode je ľahké sa naučiť, že všetko sa rodí a všetko zomiera a že smrť je súčasťou toho kolobehu, ktorým je život.

Musíte si však tiež sadnúť k fotoalbu svojich starých rodičov, pamätať na každého z nich a na to, ako a kedy zomreli; navštívte cintorín mesta predkov a hľadajte príbuzenstvo, pomenujte deti, ktoré zomreli v lone žien v rodine, a oslávte, čo každý život prispel, nech by to bolo akokoľvek krátke.

Môžete si tiež spomenúť na psy, mačky alebo iné domáce zvieratá, ktoré zaujímali dôležité miesto v rodinnom živote.

Maľovanie ich tvárí alebo ich obliekanie na Halloween tak môže byť príležitosťou rozprávať o smrti bez strachu, rozprávať im, ako si spomíname alebo ako sme sa naučili žiť s nevyhnutnou prítomnosťou ponurej ženy a čo tradične znamená Sviatok všetkých svätých.

Dozviete sa, ako sa to slávilo v minulosti alebo dnes na iných miestach, ako je Mexiko alebo Bolívia, kde ich kultúry vždy pamätali na dôležitosť úcty k mŕtvym.

Psychiatrička Elisabeth Kübler-Rossová venovala značnú časť svojho života pomoci pri smrti a presťahovaniu majiteľov. Overil, ako prirodzene vážne chorí maloletí prijali svoju ďalšiu smrť. Vo väčšine prípadov ju požiadali, aby pomohla rodičom rozprávať im a rozlúčiť sa s pokojom.

Bola to práve ona, ktorá nám zanechala túto frázu, ktorá podľa mňa dokonale zhŕňa bohatstvo, ktoré prichádza s dospievaním a životom prijímajúcim prítomnosť smrti:

„Ak utekáme pred bolesťou, utekáme aj pred blahobytom a ak utekáme pred smrťou, utekáme aj pred životom.“