Nechajte deti vyrastať bez štítkov
Laura Gutman
„Môj syn je taký … šikovný? Krybaby?“ Štítky im nedovoľujú byť sami sebou. Pomôžme im zistiť, kto sú, bez toho, aby sme ich museli zastrkovať.
V rodine distribuujeme úlohy podľa dostupnosti. Keď však v budúcnosti budú mať deti v úmysle meniť svoje kostýmy navzájom, objaví sa sila štítku, s ktorým boli katalogizované, a aj keď kostým zmenia, rodičia ich budú aj naďalej prezerať a pomenovať podľa toho, ktorý im bol pôvodne pridelený.
Prečo neprestaneme označovať deti?
Nastáva jemný a neviditeľný okamih, v ktorom dieťa zaregistruje, že niečo nie je v poriadku. Nemôže to jasne povedať, ale vie, že je väzňom role, ktorá mu bola určená a ktorá sa považuje za jeho vlastnú.
Ak sa to považuje za vtipné, nikto to nespozná, keď má obavy; ak si myslíš, že si hlúpy, nikto ti neuverí, keď získaš najlepšiu známku v škole; ak je najagresívnejší, vždy sa mu bude vyčítať plač ostatných, to znamená, že dieťa bude žiť s pocitom trvalej nespravodlivosti.
A predovšetkým bude mať pocit, že sa na neho nepozerá čestne , že objektív, z ktorého je pozorovaný, bude vždy zafarbený farbou postavy.
Pekný, pomalý, zdvorilý, vyšportovaný, lenivý …
Ako môžeme vedieť, že ak katalogizujeme svoje deti rôznymi štítkami? V prvom rade je potrebné absolvovať prehliadku etikiet, v ktorých sme boli uväznení počas detstva, a zároveň si bude treba pamätať na tie, ktoré naši bratia získali a utrpeli.
Táto úvaha nám ponúkne indície o internalizovaných modeloch , ktoré prípadne neskôr použijeme pri distribúcii rolí medzi našimi deťmi.
Ak chcete, aby sa stal šťastným dospelým, nechajte ho byť sám sebou.
Urobte si test: A vy, ako ste sa cítili?
- Skúsme napísať niektoré frázy, ktoré sme počuli, ako opakujú naši rodičia, aby sa na nás odkazovali, keď sme boli deťmi.
- Pokúsme sa spomenúť, či tie slová z nás šťastný alebo nešťastný. Keby nás dostali do problémov, keby sme sa cítili žiadaní, opovrhovaní, ponížení alebo vážení.
- Skúsme si spomenúť, či sme v tých istých okamihoch túžili stať sa ďalšími deťmi.
- Evokujme udalosť, pri ktorej sme boli uznaní za to, kým sme v skutočnosti boli.
- Nechajme si písomný papier a prečítajme si ho vždy, keď nie sme spokojní s postojmi našich detí. Pamätanie na to nám dáva novú víziu detstva našich detí.
