Predpokladaná nevina umelca
Umenie je nevinné. Čo nie sú nevinní umelci, ktorí si niekedy mýlia umelca so samotným umením a my si ho pomýlime aj my.
Drahé šialené mysle:
Pred pár dňami som obedoval s umelcom Abelom Azconom, aby som na jeho žiadosť a ja urobil feministické lepenie, pretože niekedy to ide na plátno. Že to možno znie arogantne, že niekoho idem učiť, ale pozri, môže to znieť aj veľkoryso podľa toho, ako sa na to pozeráš.
Celkovo je všetko v poriadku. Viac alebo menej. Ale poviem vám, že sme hovorili o zodpovednosti umelca. Hovorím to takto, napoly zo žartu, pretože je tu niečo veľmi intenzívne, čo ovplyvnilo umeleckú intenzitu, a to hovorí, že umenie je nevinné, alebo niečo podobné.
Pre zaujímavosť, milí Minds, súhlasím. Umenie je nevinné, pretože jediné, čo chýba, je, že to tak nebolo. Čo nie sú nevinní umelci, ktorí si niekedy mýlia umelca so samotným umením a my si ho pomýlime aj my.
Pretože, hovorím vám aj to: ak svet umenia, literárny svet a všetky tieto veci majú jednu vec, kopú do ega , ktoré za dva životy nedokončíte.
Poďme po častiach:
- Na jednej strane hovoríme o umení, pretože sa zdá niečo také dôležitejšie ako výroba šialených myšlienok, než keď hovoríme o yoquesé, výrobe topánok. Ale nie, dynamika neviny a viny sú rovnaké.
- Na druhej strane, keď ideme, nemôžeme prechádzať životom, akoby sme nemali zodpovednosť za svoje činy. Moc, samozrejme, môžeme, ale tak to chodí, a tak to chodí po svete.
Základom intenzívnej debaty o zodpovednosti umenia na konci je debata o zodpovednosti človeka za životné prostredie a za jeho diela a konanie, či už je to obuv, či už jazda na motocykli, alebo písanie textu alebo súvisenie s tvorbou. suseda.
Stane sa to, že každý predpokladá, že ste zodpovední za to, ako riadite motocykel, a už je známe, že by ste nemali jazdiť po ľuďoch, plašiť ich a trápiť ostatných vodičov, nech sa to robí čokoľvek neustále.
No, s umením a vecami ako je toto vyvýšené (hovorím to ironicky) sa zdá, že všetko sa musí uberať inými smermi, pretože ľudia, ktorí sa venujú tvorbe umenia, vyzerajú, že sme z inej planéty a pre nás platia iné pravidlá.
No nie. Verejný prejav by mal byť nielen aktom zodpovednosti, ale aj zodpovednosťou.
To znamená akt zodpovednosti ako každý iný akt. A robiť umenie, áno, znamená robiť reč. Veriť, že existuje určitá forma umenia, ktorá nie je politická, neznamená pochopiť, čo politika znamená, a veriť, že iba to, čo je o stranách a skratkách, alebo to, čo je o zámere, je politické.
Politické je všetko, čo má vplyv na verejný život, na bežný život, či už je to myslené alebo nie, či sa to deje alebo nedeje vo verejnom priestore. Umenie je bezpochyby vždy politické.
Niekedy vedome a niekedy náhodne bez toho, aby ste čo i len zistili, čo robíte, pretože umenie je nevinné a tam sa štítite a aké úžasné je všetko.
Ak by to nestačilo, malo by sa to prehĺbiť nadčasovosťou, pretože niektoré prejavy zostávajú, necháme ich visieť vo vzduchu a pokračujú tam ďalej a šíria sa ďalej, aj keď sme si to už rozmysleli alebo už sme pochopili, že to tak nemusí byť.
Keď to vychováte v umeleckom prostredí, budete počuť trhanie oblečenia, pretože, pozrime sa, aj my máme právo robiť chyby! Áno, máme, ale stále máme povinnosť opraviť chyby, čo by mal urobiť každý.
To všetko nie je zhrnuté vo vážnom umení. V skutočnosti, čím viac si nie je vedomý svojho politického dopadu, tým viac má umenie sklon k vážnosti, ktorá je napoly impozantná, k slávnostnému, k pompéznosti.
No nič, tam to nechávam.
Šťastný týždeň, Minds!
