Musíme sa odnaučiť, čo sme sa naučili
Nikto nás neučí byť kritickí alebo sa búriť proti systému. Ale niektorí ľudia nás môžu naučiť prestavať sa, uniknúť tej čarodejnici v zastavenej čokoládovni.
Nikto nás nenaučí spochybňovať veci.
Pretože chcú, aby sme boli submisívni a submisívni.
Chcú, aby sme prijali nespravodlivé ako súčasť života.
Keď konáme nespravodlivo svojimi činmi.
Nikto nás nenaučí povedať nie.
Aby sme sa vzbúrili proti systému.
Aby sme vystavili riziku svoje pohodlie.
Naše sociálne statusy.
Nikto nás neučí o hodnote spoločného.
Byť podporujúci alebo empatický.
Nesledovať záhyb ako naprogramované ovce.
Ak chcete sa oslobodiť z tohto otroctva , ktorá predpokladá, že je to, čo ostatní chcú alebo očakávať.
Nikto nás neučí byť sám sebou napriek iným.
Aby neposlúchnuť keď počúvať by znamenalo ísť proti niečí existencie.
Potrebovať veľmi málo.
Vážiť si toho, čo máme veľa.
Zaobchádzať so všetkým a starať sa o neho, akoby sme boli súčasťou toho celku.
Nikto nás nenaučí vyrábať inými spôsobmi.
Pre prehodnotiť spotrebu zvierat alebo použitie plastu.
Do tváre sex alebo smrť.
Nikto nás nenaučí nič z toho, iba iné veci, ktoré nám neskôr neslúžia alebo nám neubližujú, neubližujú iným alebo nám jednoducho bránia v ďalšom raste.
A potom sa musíme odnaučiť, čo sme sa naučili.
Musíme utiecť z tej klietky a tej čarodejnice v zastavenom dome na čokoládu a vrátiť sa domov, aby sme sa znovu postavili.
Musíme hľadať strúhanku, ktorú nám v myšlienkach nechali iní ľudia.
Pretože nás to nikto neučí, ale máme ľudí.
Rôznorodých ľudí, ktorých stretnete na výlete, ľudí, ktorí píšu a zdieľajú to, čo vedia, ľudí, ktorí hovoria a menia svet a dajú vám porozumieť.
Ľudia, nech nás chcú ignorovať kdekoľvek, sú tu, aby nám pomohli.
Všetci tí ľudia, od ktorých sa treba učiť.
Čo na to bývanie.
Nie je tam nič napísané.
