Všetci ľudia, ktorí vám zlepšili život

Naša história je plná malých každodenných vecí, gest, na ktoré časom zabudneme, ale ktoré v skutočnosti zmenili všetko.

Drahé šialené mysle:

Minulý týždeň som sa vrátil, pre veci života, do svojej detskej štvrte. Bol som na ulici a čakal, keď sa predo mnou zastavila žena, aby sa spýtala, či som to ja, chápete.

Videla ma v televízii pred pár dňami a spojila bodky medzi menom a mojou súčasnou tvárou, čo je dosť odlišné od tváre, ktorú si pamätala pred 30 rokmi.

Pamätala si moje meno, pretože sa niekoľko desaťročí dobrovoľne hlásila v knižnici, kde som vyrastal.

V mojom dome neboli žiadne knihy ani odkazy na čítanie pre dospelých. Keď sme si kvôli povinnosti školy museli kúpiť prvý (detský) román , ani sme nevedeli, kam si ho máme kúpiť, to vám naozaj hovorím.

Išli sme sa spýtať na susedné papiernictvo a áno, mali tam knihy. A kúpil som akýkoľvek, ktorý ma neháčikoval, ani nič podobné. Nebola to zamilovanosť, no tak.

Ale učiteľ trval na tom, aby som čítal, a vyzval ma, aby som to urobil.

Donútil ma prečítať si Nekonečný príbeh. A tam áno, tam sa to stalo. Pamätám si, ako som tú knihu pod pokrievkou čítal baterkou, aby sa moji rodičia nehnevali, nie preto, že by sa hnevali, že som čítal, ale preto, lebo verili, s dobrým úsudkom, že je čas spať a môžem v knihe pokračovať ďalší deň. Ale nie, nebol čas.

Keď vás kniha chytí, nie je čas na nič iné.

Sú to dva svety: váš skutočný život a ten druhý , ktorý žijete prostredníctvom napísaných stránok. A vy musíte svoj čas rozdeliť medzi tieto dva životy a, pravda, tvárou v tvár Atreyovým dobrodružstvám by môj materiálny život mohol urobiť len málo.

Táto kniha otvorila dvere všetkým ostatným knihám, tým, ktoré som čítal a tým, ktoré som napísal, tým, o ktorých sa mi snívalo, tým, ktoré mám napoly, napoly prečítané a napísané napoly, v kútikoch môjho života.

Knihovníčka mi povedala, že si môžu vziať iba dve knihy naraz, ale že musia so mnou urobiť výnimku a nechajú ma vziať si tri.

Povedala mi vzrušene, akoby to pre ňu malo zmysel.

A počúval som ju, akoby bol zamilovaný, pričom som bral rozmer toho, koľko dobrého mi s tou výnimkou urobili, s tým dobrovoľníctvom, ktoré jej venovalo voľné hodiny písaniu vypožičaných kníh a dátumov návratu, otvoreniu knižnice a trpezlivosti so všetkým tým balíkom šialené malé mysle, že by sme sa tam išli zháňať.

Niekedy sa nám zdá, že iba veľké veci majú v našich dejinách a v Dejinách transcendentný význam. Ale nie. Naša história je plná malých každodenných vecí, gest, na ktoré časom zabudneme a ktoré boli gestami, ktoré všetko zmenili.

A niekedy nám život dáva tieto dary.

Stáť na tej ulici, aby prešla okolo, aby ma spoznala ako mušle života, aby opäť venovala svoj čas rozprávaniu vecí a aby som jej mohla povedať, že mi týmito gestami zmenila život. A poriadne sme sa objali.

A všetko to malo na pár okamihov zmysel.

Všetkým ľuďom, ktorí venujú váš čas malým veciam len preto, lebo pre vás majú význam a že sme vás nikdy nespoznali, že viete, že meníte mnoho malých životov.

Šťastný týždeň, Minds!