Feminizmus: prečo je pre nás ťažké zaviesť teóriu do praxe

Mnoho z nás žije v permanentnom rozpore medzi svojimi predstavami a emóciami. Vďaka tomu sa cítime rozdelení v sebe a v permanentnom boji sami so sebou. Stáva sa to preto, lebo nápady sa vyvíjajú rýchlejšie ako emócie.

Učíme sa patriarchálne milovať, naše emócie sú patriarchálne a stále sú veľmi primitívne, pretože sme sa nenaučili zvládať ich, aby sme s nimi žili tak, aby nás nezničili a aby nikomu neubližovali.

Učíme sa pociťovať patriarchálne emócie prostredníctvom príbehov, románov, filmov, piesní: naša kultúra nám ponúka všetok emocionálny repertoár, aby sme sa mohli internalizovať, a potom musíme celé roky stráviť dekonštrukciou a odúčaním všetkého vyššie uvedeného.

Len čo si nasadíte fialové okuliare, už niet cesty späť: feminizmus vás prinúti vidieť na druhých, ako nás romantická láska anuluje , podriaďuje, utláča a robí závislými na falošných sľuboch ako každé náboženstvo.

A tiež prostredníctvom feminizmu si začneme predstavovať ďalšie spôsoby lásky, ktoré sa nezakladajú na utrpení, nerovnosti a nadvláde.

Prečo je pre nás ťažké byť verný svojim ideálom

Každý akosi máme svoju láskavú utópiu a snívame o vzťahoch, v ktorých môžeme byť šťastní a cítiť sa slobodní, o vzťahoch bez patriarchátu, o zdravých a krásnych vzťahoch, v ktorých môžeme byť sami sebou a bez strachu si ich užívať.

Pretože to, čo nás drží naviazaných na romantickú lásku, nie je len raj, s ktorým nás zvádzajú, ale aj strach z toho, že budeme sami, strach, že nás nikto nemiluje, strach z odmietnutia, strach zo zlyhania a vylúčenia, strach z toho, čo povedia, strach z toho, že budeme musieť po zvyšok života žiť bez lásky.

Len čo začnete pracovať na romantike, snažíte sa, aby sa romantická láska nestala stredobodom vášho života, aby ste sústredili svoje energie a čas na seba a na všetky svoje sociálne a emocionálne siete.

Chceme milovať v slobode a rovnosti, ale naše emócie zostávajú patriarchálne: cítime žiarlivosť, stávame sa majetnícky, cítime kontrolu, podriaďujeme sa, aby nás viac milovali, stávame sa obeťami toho, aby sme dosiahli to, čo chceme, cítime sa nenásytní v našej túžbe opantania toho druhého nás zožiera strach z opustenia, necháme sa so sebou zle zaobchádzať, vydržíme a obetujeme sa pre lásku …

Stáva sa to každému z nás v určitom okamihu nášho života: chceme žiť lásku feministickejším spôsobom, ale je pre nás ťažké priviesť utópiu do reality, pretože sa cítime uväznení v superintenzívnych emóciách, ktoré sotva vieme ovládať.

A preto od feminizmu hovoríme o tom, aké dôležité je emočné vzdelanie.

Potrebujeme nástroje, aby sme dokázali pracovať vo svojom vnútri, zvládnuť svoje emócie, upokojiť strach, dôverovať si, dobre sa k sebe správať a dobre sa o seba starať, dobre zaobchádzať s ostatnými …

Dielo transformácie, ktoré trvá celý život

Vďaka feminizmu demystifikujeme romantickú lásku a identifikujeme kľúče, prečo sa ženy podriaďujú láske a obetujú sa. Nastal okamih, keď sme sa rozhodli prestať trpieť.

Otázka však znie: ako pokračujeme v transformácii našich emócii po storočiach a storočiach patriarchátu?

A je zrejmé, že to netrvá týždne ani mesiace, ale celý život sejby a práce, aby sme sa oslobodili od patriarchátu, demystifikovali a odbúrali romantizmus, naučili sa dobre sa o seba starať, tešili sa zo svojich sexuálnych a sentimentálnych vzťahov, strihali čas. keď nedajú viac zo seba.

Je to práca, ktorá trvá, kým sme nažive, a ktorá sa nám všetkým vypláca: zrazu si uvedomíme, že chceme narušiť vzťah, ktorý nás nerobí šťastnými, bez toho, aby sme museli znášať mesiace bolesti. Alebo sa môže stať, že máme pocit, že sa nám už nechce čakať na romantický zázrak, a znižujeme svoje straty.

Zrazu sa môže stať, že sa nechceme uspokojiť s omrvinkami, alebo že nás toľké boje nudia, alebo že nás unavuje kontrola a žiarlivosť na partnera.

S feminizmom sa učíme vážiť si a brániť svoju slobodu a autonómiu a starať sa o svoje siete náklonnosti.

Učíme sa rozlišovať medzi dobrým a zlým zaobchádzaním, učíme sa súvisieť vodorovne bez podriaďovania sa alebo dominovania, učíme sa domáhať sa svojho práva na potešenie a zábavu, učíme sa, že láska nie je vojna a že je pekné sa navzájom dobre milovať.

Musíme byť stále v strehu

Aj keď túto filozofiu nemôžeme vždy zaviesť do praxe, prinajmenšom je to maják, ktorý vedie našu cestu k láskavej a feministickej utópii.

Je veľmi dôležité, aby sme sa na tejto ceste veľmi podporovali, aby sme sa o seba dobre starali, aby sme boli bdelí a boli schopní sebakritiky a aby sme do procesu mali všetku energiu.

Je dôležité, aby sme boli pochopení a trpezliví, pretože dôležitá vec nie je ani tak cieľom, ale cestou k transformácii našich spôsobov vzájomného vzťahu, starostlivosti o seba a organizácie seba samého.