Nemôžem žiť bez problémov

Keď má človek detstvo poznačené stresom, je niekedy nemožné žiť pokojný život v dospelosti. Jej potreba silných emócií je taká veľká, že nevedomky spôsobuje problémy, aby ich cítila.

Existujú ľudia, ktorí nie sú zvyknutí žiť pomaly a užívajú si dobré časy zo dňa na deň. Naopak, aj keď na to nie je dôvod, žijú v neustálom strese. A ak náhodou ich existencia prejde pokojnou fázou, sú to oni sami, ktorí nevedome spôsobujú hádky alebo problémy, aby sa tento pocit napätia , ktorý je v ich živote tak bežný, vrátil . Za týmto správaním môžu byť skúsenosti prežité v detstve.

Cítite sa bezpečne v konflikte

Fernando si užíval pohodlný život, dobrú prácu, skvelý vzťah so svojím partnerom a úžasné deti. Zakaždým, keď však cítila, že sa jej život konečne blíži k úspechu, stalo sa niečo, čo ju opäť obrátilo naruby. Skôr, ako mi povedal na svojom prvom zasadnutí v mojej psychologickej kancelárii, nevedel prečo alebo ako, ale nejako to bol vždy on sám, kto spôsobil akýsi zmätok a bojkotoval svoju radosť.

Na jednej strane jeho vedomá, jeho dospelá časť, chcela mať možnosť žiť v pokoji so svojou rodinou a užívať si ich spoločnosť, ale na hlbšej úrovni cítil, že je veľmi nervózny, keď sa všetko darí. Uvedomil si, že tak či onak, aj bez vedomého úmyslu to bol on, kto vyvolával hádky a narúšal rodinný život.

Bolo mu to veľmi protirečivé, ale uvedomil si, že v kriku a strese pociťuje istý pokoj a normálnosť, zatiaľ čo život bez napätia ho desil, dodával mu pocit, že niečo nie je v poriadku.

Rovnako ako Fernando, bohužiaľ, existuje veľa ľudí, ktorí sa nenaučili čeliť životu pokojným spôsobom. V detstve, zvyknutí na prežívanie v rušivom prostredí, sa prispôsobili pocitu úzkosti a stanovili pravidlo, že budú neustále v strehu.

Títo ľudia, keď vyrastú a majú normálny život, s normálnym partnerom a bez úzkosti, dostávajú stres, pretože nie sú zvyknutí na príjemné a príjemné pocity. Ak sa nič nestane a ich život bude plynúť hladko, sami si nevedomky vytvárajú problémy, aby boli schopní opäť zostať bdelí a zažiť ten pocit úzkosti, ktorý im bol taký známy z detstva.

Nepredstavujú si život bez stresu, bez problémov, bez úzkosti. Nikdy nepoznali taký život a je pre nich ťažké prispôsobiť sa absencii stresu, pre nich znamením, že niečo nie je v poriadku.

Ak sa rodičia hádajú, deťom zvyknú lámať srdce

Keď sa vrátime k príkladu Fernanda, počas svojich zasadnutí si spomenul na nepretržité diskusie medzi otcom a matkou. Ako dieťa nebol Fernando nikdy pokojný. Aj keď sa nič nestalo, už sa cítil trápený, pretože vedel, že kedykoľvek môže „preskočiť iskru“ a všetko fatálne ukončiť.

V každej situácii, z akýchkoľvek dôvodov, by sa ich rodičia nahnevali a začali na seba kričať. Keď diskusia skončila, obrátili sa na neho a zo všetkého mu vyčítali. Vždy sa končili slovami „keby ste sa nenarodili, bolo by pre nás všetko lepšie“.

Otec mu raz povedal, že nie je žiadaným synom, že sa pomýlil a že všetko pokazil.

Obzvlášť stresujúcim príkladom, ktorý sa opakoval každý rok, bolo rodinné stretnutie na Vianoce. Nikdy sa nenašiel taký, ktorý by sa neskončil krikom alebo urážkami. Jeho rodičia, strýkovia a starí rodičia sa vždy skončili hádkami, vrhli sa na tisíc situácií z minulosti a on, keď to už nevydržal, tiež skončil neutíchajúcim krikom a plačom.

Takto malý Fernando asimiloval tento model ako normálny. Aj keď nebol príjemný a pri týchto rodinných hádkach veľa trpel, zvnútornil sa, že taký by mal byť život.

Keď vyrastal a založil si vlastnú rodinu, Fernando začal (nevedome) spôsobovať chvíle napätia, pretože to bol jediný život, ktorý poznal. Zvykla si na stres a iba tak pocítila stimul k aktivácii a robeniu vecí.

Je zrejmé, že situácia dosiahla taký extrém, že ohrozil jeho manželstvo.

Pri jej terapii pracujeme na deprogramovaní toho učenia, ktoré spálilo do jej detstva. Pochopil, že jeho skúsenosť s nefunkčnou rodinou by nemala byť normou, ktorá poznačila jeho život. Tiež asimiloval, že všetka vina, ktorú ho obvinili v detstve, nebola jeho. Takto postupne prestal bojkotovať život, dokázal sa zbaviť potreby žiť a pociťovať stres a dokázal sa naučiť brať veci oveľa pokojnejšie.