Zakaždým, keď sme viac stratení

Individualizmus je čoraz silnejší a lepší. Pozeráme sa na druhú stranu. Sme nepodporení. Nezaujíma nás história iných, bolesť druhých. Stále viac používame empatiu. Poďme na to.

Royovým hlasom je podcast spisovateľa Roya Galána pre časopis Mentesana. Vypočujte si to a zdieľajte.

Sme stále viac a viac sami.
Izolovanejší.
Máme ďalšie a ďalšie informácie.
Vieme však oveľa menej.

Zakaždým, keď sa vidíme ťažšie, vidíme sa.
Stojí nás to viac, zostať.
Je pre nás ťažšie byť na rovnakom mieste v rovnakom čase.

Stále viac sme pripojení k sieti.
Ale viac odpojení od seba.
Čaká sa na vyjadrenie, než na vypočutie.
Boj o víťazstvo v dialektickej bitke.
Bez toho, aby som sa snažil pochopiť toho druhého.

Zakaždým, keď veríme, že to, čo si myslíme, je dôležité.
A hneváme sa kvôli nezmyslom.
Blokujeme, stíšime, odložíme všetko, čo nás trápi.

Nechceme debatovať.
Nechceme sa nič učiť.
Nechceme rásť.

Sme stále lenivejší volať.
Nedvíhame telefón.
Všetko riešime emotikonom.
Všetko najlepšie k narodeninám.
A už sme sa aj splnili.

Individualizmus je čoraz silnejší a lepší.
Pozeráme sa na druhú stranu.
Sme nepodporení.
Nezaujíma nás história iných, bolesť druhých.

Stále viac používame empatiu.
Poďme na to.
A náš nikdy nie je, čo patrí iným.
Stále menej nám záleží na ľuďoch.

Záleží nám iba na našich telách.
Naša stabilita.
Náš voľný čas, naše peniaze, náš život.

Zakaždým sme na tom o niečo horšie.
O niečo menej ľudský.
Trochu necivilizovanejšie.

Stále viac normalizujeme barbarstvo.
Pokiaľ sa nám to však nestane.
Pretože sa nás to týka.
Takže sa sťažujeme.

Zakaždým opúšťame smutnejší svet.
Viac chýbajúcej pravdy.
Hmlistá budúcnosť.

Stále viac sa strácame.
A musíme sa dať dokopy.
Aby sme si spomenuli, kde bola naša planéta.
Kde bol náš domov.