Niekoľko dní vyšli pracovníci a pracovníci (v skutočnosti väčšina žien) odevného sektoru do ulíc v Dháke, hlavnom meste Bangladéša, ale aj v ďalších mestách. Veľký protest, ktorý si však takmer nikto nevšimol v bežných médiách (kde sa väčšinou propagujú odevné značky, nenechajme sa však pomýliť).

Tisíce ľudí sa zmobilizovali, niekoľko protestov viedli protesty a žiadali o neodňateľné práva, počnúc právom na minimálnu mzdu.

Bangladéšsky odevný priemysel generuje ročne vývoz vo výške takmer 30 miliárd dolárov, čo predstavuje 80% príjmov z vývozu v krajine, a spĺňa požiadavky niektorých z najväčších svetových značiek. Po Číne je to druhý najväčší vývozca odevov na svete.

Pracovníci bohužiaľ dlho trpeli neľudskými podmienkami v továrňach, pracovali na zabíjačkách a dostávali mzdové mzdy.

Sľuby vlády nestoja za nič, že v septembri sľúbila, že minimálna mzda pre pracovníkov v odevnom priemysle sa zvýši o 8 000 taka (asi 82 ​​eur) mesačne, čo je prvé zvýšenie od roku 2013! Pretože podľa pracovníkov by z tohto zvýšenia malo úžitok iba malé percento z viac ako 3,5 milióna pracovníkov v tomto sektore.

Preto sa demonštranti vrátili do ulíc napriek stretom polície s demonštrantmi, ktoré už spôsobili smrť pracovníka a desiatky ľudí s ťažkými zraneniami.

Pracovníci odevov sa v utorok po 9.00 h začali zhromažďovať v Uttarkhane a Dachinkane a pokračovali smerom k diaľnici Dháka - Mymensingh. Cesty a diaľnice boli blokované spálenými pneumatikami v priemyselnej štvrti Savar severne od hlavného mesta.

Ruhul Amin, výkonný riaditeľ Centra odborových zväzov odevov, pre agentúru Reuters uviedol, že polícia na rozohnanie davu použila pásky, slzný plyn a dokonca aj vodné prúdy.

„Polícia sa najskôr pokúsila presvedčiť ich rozhovorom a požiadaním, aby opustili ulice, aby mohla doprava naďalej premávať, no hádzali kamene a tehly,“ hovorí miestny policajt Tahmidul Islam.

Vláda vytvorila skupinu s vlastníkmi tovární, vedúcimi odbormi a úradníkmi, aby dosiahli dohodu a zistili, ako vyhovieť požiadavkám pracujúcich, uviedol minister obchodu Tipu Munshi s nádejou, že do mesiaca dospeje k rezolúcii.

Pracovníci však nie sú presvedčení a sú pripravení v proteste pokračovať, kým nebudú ich žiadosti akceptované.

Toto je iba časť toho, čo stojí za lacným odevom Made in Bangladesh, ktoré kupujeme v obchodoch.