Nakoniec milovať nebolo to

Dávate a dávate a dávate, ale z toľkého dávania zostanete prázdni. A ukazuje sa, že milovať nedalo všetko a obetovalo všetko, ak nebolo schopné zdieľať rovnováhu.

Väčšinou sa zamilujete do pravosti toho druhého.

Toho vnútorného dieťaťa, ktoré v ňom naďalej žije.

Ale ani on sám nevidí.

Ale vidíte, vidíte všetko a chcete ho zobudiť.

Chceš mu dať ilúziu, vôľu žiť, zotaviť sa z tejto podstaty.

Chceš ho zachrániť.

Láska však toho druhého nespasí.

V láske musí byť rovnováha.

Nemôžete dávať a dávať a dávať bez prijatia, iba omrvinky.

A potom vám povie o svojich problémoch.

Počúvaš, pretože nič iné okrem počúvania zvládaš veľmi dobre.

Je dobré, že ma počúvate, hovorí.

A viac sa zamiluješ, pretože sa cítiš užitočne.

Rozumiete potom všetkým jeho traumám, pretože matka ho nemilovala, kým sa jeho ex nechová alebo že by rád maľoval.

A v tomto okamihu filmu ste sa už stali roztlieskavačkou.

Ste životne dôležitým animátorom svojho partnera, ktorý žije bez toho, aby v ňom žil.

Poviete mu, aby išiel študovať do výtvarného umenia do Ríma, kúpite mu lístok a vdýchnete ho, môžete, môžete, môžete.

Nakoniec to zmizne a nahneváte sa, pretože to, čo ste chceli, je zostať.

Aby som ti ukázal, že si dôležitejší, pretože si v hĺbke duše myslíš, že si zvláštny a vo svojej arogancii jediné, čo si chcel, je, aby som ti poďakoval za všetko, ale nič neurobil.

A nakoniec pôjde, stretne sa s Talianom a opustí vás, pretože vzdialenosť, ktorú už viete, a Talian opäť prehltne traumy a povzbudí ho, aby si založil vlastnú galériu a nahradí vás tiež novšou, nadšenejšou a nevinnejšou.

Ste prázdny, pretože ste si nič neuložili pre seba.

Pretože vám povedali, že milovať to bolo ono.

Dalo to všetko, dalo to, bola to obeta.

Ale milovať to nie je ono.

Milovať znamená dať si dosť odvahy povedať nie.

A to aj napriek stanoveniu limitu.

Stále ťa majú radi.