Deti boli samy

Jorge Bucay

Tento krásny príbeh od Jorgeho Bucaya nám pripomína všetku moc, ktorú ako deti máme. Dospelí nás chránia … ale môžu nás tiež obmedzovať.

Ich matka odišla skoro ráno a nechala ich v starostlivosti Marina, osemnásťročného dievčaťa, ktoré si niekedy na pár hodín najal, aby sa o nich postaral výmenou za pár pesos. Pretože otec zomrel, boli časy príliš ťažké na to, aby sme riskovali stratu zamestnania zakaždým, keď bola babička chorá alebo bola neprítomná v meste.

Keď priateľ dievčiny zavolal, aby ju vzal na jazdu svojím novým autom , Marina príliš dlho neváhala. Deti napokon spali ako každý večer a zobudili sa až o piatej. Hneď ako začula klaksón, vzala tašku a zdvihla telefón.

Opatrne zavrel dvere miestnosti a vložil kľúč do vrecka. Nechcela riskovať, že sa Pancho zobudí a zíde po schodoch, aby ju hľadal, pretože koniec koncov mala iba šesť rokov a neopatrným spôsobom mohla zakopnúť a ublížiť si.

Okrem toho si myslel, že ak by sa to stalo, ako by vysvetlil svojej matke, že ju chlapec nenašiel?

Možno to bol skrat v televízore na alebo v jednom zo svetiel v obývacej izbe, alebo možno iskra z krbu; Ide o to, že keď začali horieť závesy, oheň sa rýchlo dostal k drevenému schodisku, ktoré viedlo do spální.

Prebudilo ho dieťa, ktoré kašľalo na dym vytekajúci spod dverí. Bez rozmýšľania Pancho skočil z postele a s kľučkou sa snažil otvoriť dvere, ale nemohol. Keby však uspel, bol by spolu s jeho mesačným bratom za pár minút v plameňoch.

Pancho kričal na Marina, ale nikto neodpovedal na jeho volanie o pomoc. Rozbehol sa teda v miestnosti k telefónu (vedel vytočiť matkino číslo), ale linka neexistovala.

Pancho si uvedomil, že musí odtiaľ dostať svojho malého brata.

Pokúsil sa otvoriť okno s výhľadom na rímsu, ale bolo nemožné, aby mu malé ručičky odomkli západku, a aj keby sa mu to podarilo, musel ešte ako ochranu uvoľniť drôtené pletivo, ktoré nainštalovali jeho rodičia.

Keď hasiči dokončili hasenie, téma rozhovorov bola pre všetkých rovnaká: -
Ako mohol ten malý chlapec rozbiť sklo a potom mriežku s vešiakom?
-Ako by ste mohli nosiť dieťa v batohu?
-Ako by sa dalo kráčať po rímse s takou váhou a dole po strome?
-Ako by si mohol zachrániť svoj život a život svojho brata?

Starý šéf hasičov, múdry a vážený muž, im dal odpoveď:
-Panchito bol sám … Nemal mu kto povedať, že by to nemohol.