Prvýkrát si o niečo požiadal

Po rokoch ticha a užitočnosti pre všetko ste otvorili ústa a niečo požiadali. A zrazu všetci tí ľudia okolo vás zmizli.

Naučili vás, aby ste sa na veci nepýtali.

Nerušiť.

Prosiť.

Robiť všetko sami.

Hanbiť sa, ak ste niečo potrebovali.

Aby ste vložili svoju sebaúctu do toho, že vás ostatní budú potrebovať.

Vyriešiť všetky problémy.

Nikdy nepovedať nie.

Byť vždy k dispozícii tomu druhému.

Slúžiť.

Boli ste naučení tomu emocionálnemu otroctvu, že ste sa zúfalo usilovali o prijatie.

Vyvarovať sa predovšetkým odmietnutiu.

Keď sa stanete tým, čo požaduje druhá osoba, aby vás neprestala milovať.

V strachu z opustenia.

A teraz o niečo požiadate, pretože to už nemôžete vydržať.

Čokoľvek je.

A ľudia, ktorí vás celý život žmýkajú, sa hnevajte.

A teraz hovoríš nie.

Prečo nie.

A ľudia, ktorí s vami celý život rátajú, vám hovoria, že ste sa zmenili.

Že nie ste rovnaká osoba.

Čo sa s tebou deje.

Jediná vec, ktorá sa ti stane, je, že si dávaš hodnotu.

Myslíš na seba.

Nastavujete limity prvýkrát.

A nárokujete si právo na prijatie.

A teraz tu nemusí byť toľko ľudí.

Pretože ľudia, ktorí boli pri tebe zo záujmu, keď už nie si užitočný, zmiznú.

Poukážka.

Budete viac sami.

Ale tiež.

Ste slobodnejší.