„Učiteľ so mnou zle zaobchádzal“

Ramon Soler

Ľudia často prichádzajú na konzultácie s psychológmi, ktorí majú vážne dôsledky na svoje emočné (a fyzické) zdravie odvodené zo skúseností so zneužívaním moci, ktorým boli vystavení v škole jedným alebo viacerými učiteľmi. Toto je skutočné svedectvo o tom, ako Pilar.

V deň, keď mala 60 rokov, sa Pilar rozhodla vyhľadať psychologickú terapiu, ktorá by jej pomohla prekonať emočné problémy a nízku sebaúctu, ktorú ťahala roky. Pilar nechcela stráviť ďalší deň tým, že by ju nechala využívať ostatných. Všetci jej partneri boli zneužívateľmi (fyzickými i emocionálnymi) a v práci videla pokrok oveľa mladších kolegov, zatiaľ čo sa neodvážila bojovať za to, čo považovala za zaslúžené povýšenie.

Už v rámci terapie, keď hľadala a liečila pôvod svojej nízkej sebaúcty, si Pilar na jednom zo svojich sedení spomenula na šokujúcu a mimoriadne traumatizujúcu situáciu, ktorú zažila v škole.

-Povedz mi, Pilar, čo si pamätáš?
-To nie je jediná scéna, sú to rôzne situácie, ktoré som prežil s učiteľom. Dodnes so strachom na to spomínam. Predstavujem si, ako jeho tvár pozerá na mňa a moje srdce bije. Zdá sa to neuveriteľné, po toľkých rokoch, ako to na mňa vplýva, ako som sa dostal do situácie, takmer akoby som to žil.

-Nebojte sa, Pilar, presne, sme tu, aby sme na tom pracovali a zabránili tomu, aby vám slová a činy tohto muža naďalej ublížili vo vašej súčasnosti. Povedz mi, ktorú scénu si najjasnejšie pamätáš.
-Je to čas, keď sa mi posmieva pred celou triedou. Vezme ma na palubu, aby som urobil zlomkové cvičenie. Vôbec neviem, ako to napraviť. Robím časť, ale uviaznem uprostred problému.

-Ako reaguje učiteľ?
-Vysmieva sa mi. Vždy robil hlúpe vtipy, ale ten deň je obzvlášť krutý. Začne ma urážať, hovorí, že som lenivý a blázon. Rozpráva tiež s celou triedou a vidím, že niektorí spolužiaci sa smejú.

- Čo sa potom stane s tebou? Ako sa cítite?
-Všimol som si, že mám ochrnuté celé telo a ani dobre nevidím, začínam vidieť rozmazane. Zaujímalo by ma, prečo to robí. Prečo je ku mne taký krutý? Cítim sa zablokovaný. Blokovanie, ktoré cítim najsilnejšie, je v krku. Zdá sa, že sa to blíži ku mne. Chcel by som protestovať, ale mlčím, nemôžem nič povedať. (Na gauči je jej telo napnuté, ruky a krk sú stuhnuté).

-A učiteľ sa stále posmieva?
Ak nie, tak potom. Má upretý pohľad na mňa. Zdá sa, že ho baví to, čo robí. Nakoniec skončím s bezmocnosťou plačlivá. Vraciam sa na svoje miesto a zostávam ticho a zízam do stola, kým neskončí hodina.

- Stále mi to opakuj … (Chvíľu je ticho a po líci jej padá slza).
-Sediac za tým stolom, dívajúc sa dole, cítim sa zahanbene, sám a šedivo. Šedý, taký som bol celý život, šedý.
(Plače, keď si uvedomí, aký dopad mala učiteľka na jej život).

-Čo zostalo z tejto situácie, Pilar? Existujú vo vašom živote momenty, ktoré vám neustále pripomínajú túto scénu?
-Áno, veľa, stáva sa mi to nepretržite. Sú chvíle, keď sa cítim rovnako zablokovaný, najmä u ľudí, ktorí sú tak dotieraví. Keď na mňa zízajú, nedokážem reagovať a pozerať sa dole. Takmer všetci moji priatelia boli takí. Myslím si, že preto som sa nikdy neoženil. V živote som niekoho takého nechcel, ale všetci, s ktorými som sa stretol, boli rovnakí alebo horší.

-A v práci ako zdravotná sestra?
-Tiež v práci, s mojím šéfom. Má rovnaký vzhľad. Zdá sa, že ma každú chvíľu bude karhať za nejakú chybu, ktorú som urobil. Nie som schopný sa s ním porozprávať, aby som požiadal o pozíciu, ktorá mi zodpovedá z dôvodu vyššieho veku a vidím pred sebou prechádzať ďalších mladších kolegov. Ale zastrašuje ma a blokuje ma len pri pomyslení na to, že sa s ním musím porozprávať.

-Nebojte sa, Pilar, kúsok po kúsku budeme pracovať na odprogramovaní vašej blokády voči týmto typom ľudí. Vrátime sa do minulosti, aby sme mohli pokračovať v analýze tohto okamihu. Pri pohľade na ňu súčasnými očami, čo si myslíte o dievčenskej scéne?
-No, bolo to nespravodlivé a neprimerané. Je pravda, že som nevedel pridať zlomky, ale na hodinách som nič dobre nevysvetlil, nikto o tom nevedel. Ostatní kamaráti chodili popoludní na hodiny posilňovania matematiky, ale moji rodičia si ich nemohli dovoliť. Keby chcel, aby sme pridávali zlomky, vysvetlil by ich dobre. Ako sa naučím, ak sa na hodinách bojím, viac si uvedomujem, že sa bojím a čudujem sa, ako jeho krvavé zlomky? Neviem, či mal pre mňa mániu, alebo ma využil, pretože vedel, že sa ma nebude brániť, ale bola to nočná mora.

-Rozumiem, Pilar. Teraz zoberte všetku túto energiu a jasnosť, ktoré v tejto chvíli máte, keď vidíte túto situáciu, a vezmite ju späť v čase. Predstavte si, že sa vrátite na školskú scénu, aby ste sa mohli priblížiť k dievčaťu a vysvetliť mu to. Čo si povedal?
-Prejdem k nej za stôl, keď sa pozrie dole. Hovorím jej, že tento chlap nemal právo sa k nej správať zle. Je mi smutné, keď ju vidím takto, a tiež sa cítim nahnevaná, keď vidím, ako ju to všetko bolí, a viem, ako to na ňu bude mať vplyv na celý život.

-Podeľ sa s ňou. To je tiež to, čo cíti. Hovorte o tom tak, aby mali pocit, že ich počujete a rozumiete im.
-Ona je naozaj šialená. Viete, že učiteľ je nespravodlivý a že to neurobil dobre, ale musela mlčať. Musel prehltnúť všetok svoj hnev. Teraz máte právo uznať tento hnev. Nechajte ho, nech to cíti a premieňa to na energiu, aby konala, nestála a dokázala sa vyjadrovať. Sprevádzaj ju. Teraz nie je sama a medzi vami dvoma môžete vytiahnuť všetko, čo nosíte vo vnútri, čo si v jej dobe musela nechať.

-Čo si povedal?
Pozriem sa na jeho tvár a ukážem na neho prstom. Hovorím jej, že je hlúpy a arogantný, že je len dievča a že nemal právo sa k nej tak správať. Pýtam sa ho, či si myslí, že je to veľmi muž, vďaka ktorému dievča takto trpí, hovorím, že by sa mal hanbiť. V hĺbke duše je to mindundi, neistý človek, ktorý sa potrebuje cítiť nad ostatnými.

-A čo robí učiteľ? Ako reaguješ?
-Najskôr je ticho a s otvorenými ústami. Zdá sa, že keď vám niekto hovorí pravdu, neviete, čo máte povedať. Po chvíli začne babrať, že to robí pre moje dobro, že ma chcel len motivovať k štúdiu. Hovorím mu, že ponižovanie nie je spôsob, ako motivovať, že ho nemôže použiť ako zámienku na ospravedlnenie zneužitia.

-Ako sa teraz cítiš? Chceš povedať alebo urobiť niečo iné?
- Cítim teplo po celom tele, ale príjemné teplo, ako keď ste práve cvičili. Potreboval to všetko pustiť a dať veci na svoje miesto. Teraz sa chcem odtiaľ dostať. Hovorím mu, že ak sa so mnou bude takto správať ďalej, nechcem tam pokračovať. Nechám ho vyvaleným pohľadom. Opúšťam triedu a zatváram zabuchnutím dverí.

-To už nemusíte znášať, čo môže mať v budúcnosti vážne následky. Pilar, pomohol si dievčaťu zbaviť sa všetkej váhy, ktorú mala. Teraz vám môže pomôcť vo vašej prítomnosti. Kam chceš ísť teraz?
-Idem na záhradu. Dýcham čistý vzduch. Predtým som si to neuvedomoval, ale v škole bol veľmi dusný vzduch, akoby dym, a ťažko sa dýchalo. Ľahnem si do trávy a pozerám hore na oblohu. Cítim sa slobodnejšie, dokonca sa mi dýcha oveľa lepšie a mám pocit, že blokáda, ktorá ma kedysi sprevádzala, zmizla.

-Čo sa môžete naučiť z toho, čo sa stalo na hodine? Aký nápad chcete vniesť do svojho súčasného života?
-Najdôležitejšie je, že teraz môžem hovoriť, môžem povedať svoj názor. Už žiadne ticho. Viem, čo chcem a čo je pre mňa dobré. Vlastne som to vždy vedel, ale predtým, ako to bolo vo mne. Odteraz nenechám nikoho iného ponížiť ma tak, ako to urobil tento učiteľ.

-Ako si myslíš, že by si mohol zhrnúť všetko, čo si dnes urobil, do jedného slova alebo frázy, aby si to každý deň pamätal?
-Napadlo ma to bez rozmýšľania … „Teraz hovorím.“ Páči sa mi to, myslím si, že je to veľké zhrnutie. Idem si to zapísať a hlavne začnem od tejto chvíle zavádzať do praxe. Cítim sa lepšie. Naozaj.
V tom istom týždni požiadala Pilar o rozhovor so svojím šéfom, aby požiadala o zlepšenie svojich pracovných podmienok. Už nechcel pripustiť, aby mu iní vzali práva.