„Meditácia je bránou k skutočnému šťastiu“

Alebo Haleluiya

Robíme rozhovor s Lluísom Nansenom, hovorí s nami k autorite niekoho, kto medituje už 25 rokov. Podľa zenu je altruizmus kľúčom k zachovaniu konzistentnosti.

U učiteľa Lluísa Nansena Salasa sa spájajú dva aspekty, ktoré sú často považované - možno kvôli nevedomosti - za antagonistické: veda a duchovnosť. V skutočnosti neexistuje žiadny rozpor medzi teoretickou fyzikou a praxou zen budhizmu .

Od Zen Barcelona Kannon Dojo v centre katalánskeho hlavného mesta zakladá Nansen svoje učenie na dôslednej praxi zazenu , sedenia pri zenovej meditácii a na jej harmonizácii s každodenným životom.

„Prebudenie“ praxou zazenu

-V duchovnej praxi sa často hovorí o „prebudení“ alebo „oslobodení“, na čo tieto pojmy odkazujú?
- Cvičením zazenu sa vytvára telesná dynamika, ktorá mení náš spôsob mentálneho fungovania.

Oslobodzuje nás od zvykov a podmieňovania, ktoré nás vždy nechajú nespokojných a spôsobujú nám utrpenie. Tieto podmienky ovplyvňujú naše vnímanie reality, pretože keď je prítomná intenzívna emócia, vytvára skreslené videnie, ilúziu a sen.

Preto hovoríme o prebudení a videní vecí takých, aké sú. Vidieť veci také, aké sú, znamená vidieť ich poznať ich pravú podstatu, ktorá je nepodstatná a nestála. To je to, čo nás oslobodzuje od utrpenia.

-V zenovej praxi často hovoríme o cvičení bez cieľa, ale zároveň sa zdá, že cieľ sa „prebúdza.“ Môžete nám tento paradox vysvetliť?
-Keď hovoríme o cvičení bez cieľa, máme na mysli kultiváciu postoja bez úmyslu získať niečo osobné.

Keď je v nás najmenší úmysel niečo získať, naša myseľ pracuje bežným a dualistickým spôsobom a práve tento spôsob fungovania je jednou z tých podmienok, o ktorých sme hovorili predtým.

Iba keď cvičíme s prístupom bez zámeru získať niečo osobné, môže naša myseľ vstúpiť do nedualistického spôsobu fungovania a uvedomiť si jednotu s vesmírom. Nesmieme však byť zmätení, to neznamená, že musíme robiť veci bez zmyslu, alebo že sa nemôžeme usilovať prebudiť so všetkými bytosťami.

Keď robíme veci s altruistickou motiváciou, nie je tu žiadna prekážka pre prebudenie.

-Prečo si myslíte, že stojí toľko vypestovať si návyk, o ktorom vieme, že zlepší naše vzťahy a kvalitu života?
- To, čo nám sťažuje kultiváciu meditácie, aj keď vieme, že nám to prinesie úžitok, je skutočnosť, že veríme, že šťastie môžeme dosiahnuť vykonávaním ilúzií, aj keď zistíme, že vždy vedú k nespokojnosti.

Aj keď veríme v ilúzie, prechádzame od jednej ilúzie k druhej a nikdy nemáme čas na meditáciu, ktorá je bránou k skutočnému šťastiu.

-Aké sú niektoré ťažkosti, s ktorými ste sa osobne stretli pri udržiavaní disciplinovanej praxe viac ako 25 rokov a ako ste ich prekonali?
- Ťažkosti, s ktorými som sa stretol, sú rovnaké ako ťažkosti iných ľudí: ilúzie ega.

A v určitom okamihu som možno pochyboval o svojej schopnosti prekonať ich, ale nikdy som nepochyboval o praxi zazenu.

-Čo vám pomohlo, aby ste boli tak verní praxi?
-Na jednej strane uvedomenie si prázdnoty mojich ilúzií a na druhej ašpirácia zdieľať túto prax s ostatnými, učiť sa od svojho učiteľa a svojich kolegov a venovať svoju energiu uľahčeniu praxe iných ľudí.

Posledný menovaný sa stal neobmedzeným zdrojom energie.

-Máte nejaké tipy, ktoré by mohli byť užitočné?
-Ktokoľvek, kto chce pestovať neustálu a trvalú prax, musí ísť nad rámec osobného záujmu a zdieľať túto duchovnú prax s ostatnými, pretože jej zdieľaním nájde neobmedzenú motiváciu, ktorá ho prinúti prekonať všetky prekážky a ísť dokonca ďalej ako za seba.

-Zenová prax je ritualizovaná. Prečo sú rituály také dôležité v praxi? Ako nás môže rituál oslobodiť, ak sa zdá byť trochu strnulý?
-Telesné gestá rituálu majú vplyv na myseľ.

Sú dialógom medzi telom a mysľou a pomáhajú nám dostať sa zo slučiek myseľ-myseľ, ktoré sú generujúcim utrpením. O rituáloch existuje veľa predsudkov, ale hlavným odporom sú egotické podmieňujúce faktory, ktoré nám práve tento rituál pomáha rozptýliť.

Pred odmietnutím rituálu by sme ho mali vyskúšať a zistiť, aký vplyv má na našu myseľ.

Lluís Nansen Salas (Barcelona, ​​1965), majster zenu, vyštudoval teoretickú fyziku na autonómnej univerzite v Barcelone.

S praktikovaním zenu začal v roku 1991. V roku 1995 bol vysvätený za mnícha v zložení japonského majstra Taisena Deshimaru a Rolanda Yuno Recha, od ktorého v decembri 2022-2023 dostal prenos - šiho - dharmy.

Jeho vedecké vzdelanie, ako aj jeho dôvera v skúsenosti každého z nich mu umožňujú učiť dharmu od objektivity a empirizmu, čo je pre západných praktikov ľahko pochopiteľné.

Od Dojo Zen Barcelona Kannon (www.zenkannon.org) vedie kurzy zenovej všímavosti a budhistickej filozofie. Diriguje tiež sesshin zen.

Je autorom knihy Zen meditácia, umenie prostého bytia (Ed. Viena, Barcelona, ​​2021).