Je lepšie sám ako v zlej spoločnosti
Je to častá chyba: uspokojiť sa skôr s kýmkoľvek, ako byť sám. A stáva sa to preto, lebo spoločnosť na nás tlačí, aby sme boli vo vzťahu za každú cenu. Čo však v prípade, že sme radšej sami ako v zlej spoločnosti?
Nathan Dumlao - Unsplash
Spoločenský tlak, ktorým ženy trpia na párenie, je obrovský. A je to iba prvý z nich. Potom príde sociálny a rodinný tlak, aby sme mali deti a našli šťastnú rodinu. Na štedrej večeri verejne vyhláste, že nechceme mať partnera alebo že nechceme mať bábätká, okamžite rozpútajte u svojich blízkych škandál veľkej veľkosti.
„Zostanete sami“ je typická hrozba, ktorá nás núti zúfalo hľadať partnera vo svete vytvorenom pármi a pre páry v spoločnosti, ktorá verí, že ak nenájdete svoju polovičku, v živote ste zlyhali.
Nemôžeme dať svoje srdce prvému, ktorý prejde za roh. Nemôžeme sa šialene zamilovať alebo skočiť do prázdna bez padáka: najlepším spôsobom, ako sa o seba postarať, je zvoliť si dobre, koho vo svojom živote chceme. Buďme selektívnejší.
Pamätajte: nikto vás nenúti byť vo vzťahu
Prečo na nás tlačia, aby sme boli vo vzťahu? Väčšina nemyslí na našu potrebu, naše túžby, naše šťastie: chce nás vidieť, ako dodržiavame kroky, ktoré na nás kladie naša patriarchálna kultúra, aby sme sa prispôsobili tradičnej úlohe žien.
V dnešnej dobe však nie je ľahké sa páriť a je veľmi ťažké nájsť si partnera, ktorý pracuje na svojich patriarcháciách, aby dokázal nadviazať rovnostársky, zdravý a krásny vzťah.
Strávili sme roky prácou ako patriarchy, aby sme menej trpeli, viac si užívali sex a lásku a budovali vzťahy, v ktorých sa môžeme cítiť slobodne a nestratiť svoju autonómiu.
Vzdialenosť medzi prácou, ktorú muži a ženy robia, je obrovská.
Chodíme na konferencie už dlhší čas, školíme sa na workshopoch, zúčastňujeme sa na konferenciách a diskusiách, zúčastňujeme sa na zhromaždeniach, hltáme knihy a blogy na túto tému … Začínajú sa len sami seba pýtať, analyzovať patriarchálnu mužnosť a predstaviť si ďalšie možné spôsoby, ako byť mužmi.
Mnoho mužov ani nezačalo pracovať: niektorí sú v pozíciách odmietnutia a odporu voči zmenám. Cítia, že keď ideme vpred, strácajú práva, zatiaľ čo v skutočnosti strácajú iba privilégiá. Tu vyvstáva veľa otázok:
- Prečo sotva poznáte mužov, ktorí chcú budovať rovnocenné vzťahy? Pretože je ich veľmi málo. Existujú, ale je ich málo.
- Kde sú tí muži, ktorí to robia? Nie je ľahké ich nájsť.
- Čo robiť pred touto pochmúrnou panorámou?
- Stojí za to vložiť svoje energie do vzdelania jednej alebo viacerých, aby ste ich viedli na ceste k oslobodeniu od patriarchátu?
- Naozaj máme energiu a čas, chuť a vôľu vzdelávať mužov, ktorí nemajú záujem na tom , aby sa sami rozvíjali , menili, vyvíjali, dekonštruovali a znovuobjavovali?
- Aké sú náklady na pokus o zlepšenie človeka, ktorý sa v najlepšom prípade nechá viesť rukou k tejto zmene?
- Nebolo by lepšie vložiť našu energiu do starostlivosti o seba, v odolávaní, v pohybe vpred, vo vývoji s cieľom žiť lepší život?
Spárujte s niekým, kto meria
Nikto nerobí svoju prácu: každý z nás uplatňuje vo svojich životoch feminizmus pomocou nástrojov, ktoré si popri tom vyvíjame, a nie je to ľahká cesta.
Keď sa rozhodneme páriť iba s ľuďmi vysokej postavy, ktorí hovoria našim jazykom a ktorí vibrujú v našej frekvencii, keď sa rozhodneme byť selektívnejší a spojíme sa iba s mužmi, ktorí pre to pracujú, je pre nás oveľa ťažšie páriť sa.
Riešením nie je uspokojiť sa s tým, čo existuje, a rezignovať na myšlienku, že si nejdeme nájsť rovnocenného partnera a nebudeme menej nároční na zhodu.
Verím, že sa musíme posúvať vpred, neprestávať na nich čakať: sú to tí, ktorí musia urobiť krok, odvážiť sa, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prispôsobiť sa sociálnym, sexuálnym a emocionálnym zmenám, ktoré prichádzajú.
Ak nechcete napredovať na ceste k rovnosti a rovnostárskym vzťahom, tak zostaňte pozadu. Je nám lepšie bez partnera ako v zlej spoločnosti.
