„Rozhodli sme sa vyvážením uvažovania a emócií.“

Pablo Cubí

Ako robí mozog rozhodnutia? V tomto rozhovore psychológ a lekár Neurovedy Diego Redolar vysvetľuje, že najprimárnejší mozog, amygdala, má s tým veľa spoločného.

Naša myseľ začína robiť rozhodnutia od okamihu, keď sa zobudíme. Tieto rozhodnutia sa však často zdajú nekonzistentné a dokonca iracionálne.

Často si neuvedomujeme, že niektoré naše rozhodnutia sú ovplyvnené emóciami a inštinktom. Najprimárnejší mozog, amygdala, má s tým veľa spoločného.

Mozog sa vyvíjal počas evolúcie.

Diego Redolar, psychológ a lekár v Neuroscience, spoluautor kognitívnej neurolaby a profesor na Open University of Catalunya, je jedným z veľkých výskumníkov ľudského správania a jeho korelácie s rôznymi aktivovanými časťami mozgu. Spýtali sme sa ho, ako ten mechanizmus vyzerá.

Mení sa náš spôsob rozhodovania v priebehu rokov?
Pri rozhodovaní neustále hľadáme rovnováhu medzi komplikovaným, vedomým spracovaním a automatickejším, nevedomým a intuitívnym; medzi uvažovaním a emóciou.

Úvaha by závisela do značnej miery od fungovania prefrontálnej kôry, ktorá až do dospelosti úplne nedozrieva.

Jednou z hlavných zodpovedných za emočné spracovanie je amygdala, tvarovaná počas evolúcie, ktorá už pri narodení prechádza pozoruhodným vývojom.

Nie vždy máme všetky údaje na to, aby sme sa mohli premyslene rozhodnúť.
Nie, a napriek všetkému sa musíme rozhodnúť. Preto náš mozog vždy hľadá veci, aby si vybral jednu alebo druhú možnosť, aj keď o ničom nevieme.

Ak nám chýbajú informácie, môžeme sa spoľahnúť na aspekty, ktoré v zásade nemajú veľa spoločného s racionálnym rozhodnutím. Napríklad pri výbere medzi dvoma ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáme, bude dôležitý tvar tváre.

Určite ste už niekedy urobili alebo počuli komentár typu: „Túto osobu vôbec nepoznám, ale jej tvár mi nedáva dobré vibrácie.“ Všeobecne platí, že tváre, ktoré vykazujú šťastný výraz tváre s ústami v tvare „U“ a obočím v tvare „Ʌ“, sú klasifikované ako tváre, ktoré naznačujú sebadôveru.

Prečo takto predvídame?
Je to spontánne a automatické. V tomto zmysle bolo možné v experimentálnych kontextoch overiť, že ak ukážete dva obrázky, jeden z tváre s vlastnosťami naznačujúcimi nedôveru a potom neutrálna tvár, účastníci majú tendenciu pripisovať nedôveru aj neutrálnej tvári.

V tomto zmysle sa zistilo, že aktivita amygdaly sa zvyšuje pri hodnotení dôvery alebo nedôvery.

Nebude to také mechanické.
Nejasné. Naša osobnosť nás ovplyvňuje aj pri rozhodovaní sa. Rovnakým spôsobom ovplyvňujú aj ďalšie sociálne aspekty viac ako dôveru, ktorú v nás kandidát budí.

Môže sa to líšiť vekom?
Efektívne. Starší ľudia sú náchylnejší na podvody, najmä finančné, a ich schopnosť rozhodovať je ohrozená.

Vyskytuje sa to napríklad v súvislosti s volebným zámerom, pretože pri spracovaní kľúčov týkajúcich sa nedôvery pri vnímaní iných ľudí predstavujú viac problémov ako mladší ľudia.

Ako funguje amygdala?
Amygdala je vždy ostražitá a reaguje na akýkoľvek náznak nebezpečenstva, napríklad keď vidí hada alebo pavúka. Režiséri hororových filmov to dobre vedia. Pomocou týchto mechanizmov nás nútia vyskočiť zo stoličky.

Amygdala nám ale deteguje aj pozitívne podnety: koľkokrát sme prešli reštauráciou bez povšimnutia a objavili ju, keď sme hladní? Tam zasiahla amygdala.

A keď nie som unesený inštinktom?
Je zrejmé, že môžeme potlačiť svoje prvotné inštinkty. Dokonca sa nám podarilo nájsť oblasť, ktorá to robí. Pri raňajkách, keď stojíme pred dilemou medzi koláčom a kúskom ovocia, výber toho najzdravšieho, aj keď sa nám koláč páči, viac aktivuje bočnú oblasť mozgovej kôry.

Je to oblasť, ktorú sme identifikovali ako oblasť sebakontroly. Chápeme, že je to základná oblasť uvažovania s dôležitými rozhodnutiami, tými, v ktorých sa cení dlhodobý prínos, nielen okamžitá túžba.

Aké ďalšie faktory ovplyvňujú rozhodovanie?
Dôležitý je vplyv ostatných. Do takej miery, že nás môže prinútiť pochybovať o vlastných istotách, fenoméne, ktorý nazývame odbornícky klam.

Uskutočnili sa experimenty, kde prestížny novinár kládol absurdné otázky, ako napríklad príchod cudzincov v ten istý deň, a ľudia na ne odpovedali bez otázok.

Ďalším prvkom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je ocenenie možností, ktoré sú nám predložené. Všimnite si, že ak si máme vybrať medzi vecou jedného eura a tisíc jedna, všimneme si veľký rozdiel. Medzi stotisíc eur a stotisíc to však až tak veľa nevidíme.

Úlohu zohráva aj odmena.
Samozrejme. Dokázali sme lokalizovať oblasti mozgu, ktoré sú aktivované, aby sme posilnili naše rozhodnutie. Videli sme, že ak je po akcii poskytnutá odmena, aktivuje sa veľmi dôležitá oblasť mozgu na spracovanie výstužných informácií, nucleus accumbens.

Ak nabudúce táto akcia nie je odmenená, zóna, ktorá bola aktivovaná, ju zastaví. Mozog interpretuje, že už nie je motivácia urobiť toto rozhodnutie. Je to niečo, čo by rodičia mali brať do úvahy pri odmeňovaní detí.

Je rozhodovanie veľmi študované?
Ten, kto sa najviac zaoberal ich analýzou, je neuromarketing a hľadá spôsob, ako lepšie predávať. V tejto súvislosti vykonali veľa experimentov.

Zistili, že ak ponúkate balíček popcornu za 3 eurá a ďalší za 7, ľudia sa rozhodli pre malý. Ak však dáte ďalšiu strednú opciu na 6,5 ​​eura, kúpi si 7, pretože ju identifikuje ako veľké vylepšenie iba za 50 centov.

Málokto si prestane myslieť, že s tými 3 už mali dosť popcornu. Myšlienka ponuky je veľmi silná.